Cez Veľkú noc väčšinou bývam doma, no tentokrát sme sa rozhodli urobiť si výlet na Donovaly a prespať tam zo soboty na nedeľu. Čakalo nás parádne počasie, slniečko, krásna príroda a výborné jedlo. Toto som presne potrebovala.
Dorazili sme okolo obeda a po ubytovaní a dobrom slovenskom obede (halušky, strapačky, pivo) sme sa vybrali na kratšiu túru na Kečku. Pre mňa to bolo akurát, nakoľko som zistila, že po zimných mesiacoch presedených na zadku už nemám takú kondičku.
Trvalo nám to necelé 2,5 hodinky a boli sme naspäť. Táto túra nie je až tak náročná, no treba sa pripraviť na mierne stúpanie. V tieni sa ešte držal sneh, ale inak viedla cestička cez les (miestami trochu vyrúbaný) a cez svahy pokryté medvedím cesnakom.
Na Kečke sa nám naskytol panoramatický výhľad na okolité kopce. Dalo by sa pokračovať ešte ďalej až na Kozí chrbát, no pre tentoraz nám to stačilo. Dali sme si krátku pauzu a vrátili sa späť.
Na večeru sme sa vybrali do Donovalského pivovaru. Tu som sa veľmi tešila na ochutnávku domáceho piva, ktoré tu varia. Môžete si objednať „pivnú koštovku“, čiže vám na drevenom podnose donesú 6 x po deci rôznych pív.
Len si treba dať pozor na tie poháriky, sú trochu krehké a trochu zle sa vracajú naspäť na drevenú dosku. My sme si dali koštovku na polovicu s priateľom a samozrejme, že hneď jedno pivko prevrátil 😀 No nevadí, dostali sme náhradu.
Prvé 3 pivká chutili skôr ako radler, boli jemné a hodili by sa určite na teplé letné dni. Tmavé pivo na druhom konci zas voňalo aj chutilo úplne ako káva. Bolo to celkom zaujímavé, no takéto výrazné pivo mi naozaj stačí len ochutnať.
Najviac nám chutili 2 stredné pivká, 13°a 15°, ktoré mali príjemnú plnú chuť. Inak všetky pivká presne zodpovedajú popisu, ktorý k nim nájdete v nápojovom lístku. V jednom cítiť bazu, v druhom karamel a to kávové je totálne ako káva.
K dobrému pivku nesmie chýbať dobré jedlo. Ja som zvolila huspeninu, ktorú som tu ochutnala na odporúčanie kamarátky. Je fakt výborná a keďže ja neviem zjesť úplne veľké porcie, dokonale mi stačila. Chlapci siahli po údenom kolene a tiež si spokojne pochutnávali.
Na druhý deň sme na obed zašli do našej obľúbenej koliby Goral. Neboli sme tu prvýkrát a tak sme presne vedeli, čo chceme – krémovú hríbovú polievku podávanú v bosniaku. K tomu tvarohové guľky s ovocím a makom. Odporúčam všetkými desiatimi ?
Pred obedom sme ešte stihli absolvovať prechádzku v časti Mišúty, kde sa nachádzajú roztomilé donovalské chatky. Mať tak jednu tiež…Inak je tu na výber množstvo turistických trás a cyklotrás. My sme zatiaľ preskúmali len túru na Šachtičky, keď sme tu boli pred pár rokmi a túru na Kozí chrbát (cestou je Kečka, pokiaľ sme prišli tentokrát).
Túru na Šachtičky inak odporúčam, len na to treba mať celý deň. Je tam rekreačné stredisko, Koliba a túra vedie lesom, lúkami s výhľadmi na okolité kopce a celkovo je príjemná bez veľkého stúpania. Čiže niečo pre mňa ?Na Donovaloch ešte máme čo skúmať a už sa teším, keď sa sem opäť vrátime a dáme si aj našu obľúbenú hríbovú polievku v bosniaku.
Leave a Comment