Bola zrovna upršaná marcová nedeľa, keď sme sa s priateľom spontánne rozhodli, že si urobíme výlet do Milána. Teda aspoň ja som si myslela, že je to spontánne, on už však mal svoj plán…Kúpili sme letenky, zabookovali ubytovanie a začali sme sa tešiť – ja o to viac, že som v Miláne strávila jeden semester štúdia počas vysokej školy a už som sa nevedela dočkať, ako navštívim obľúbené miesta a zaspomínam si. Čakalo nás parádnych 5 dní v Miláne ?
Leteli sme z Bratislavy na letisko v Bergame. Odtiaľ je to do Milána cca 1 hodinka a spiatočný lístok na autobus stojí 13 €. Privítalo nás slnečné jarné počasie a na to, že už aj u nás bolo v tom čase celkom teplo (koniec marca), v Miláne bola jarná vegetácia o niečo vpred.
Vždy sa mi páčili tie malé balkóniky plné zelene a kvetov. Zeleň tu doslova „trčí“ takmer z každého balkóna a zo strechy a tak okolie vyzerá oveľa živšie. Transfer z Milána nás vysadil na hlavnej stanici Centrale. Odtiaľ to bolo k nášmu hotelu len 10 minút pešo.
Ubytovanie sme si naschvál vybrali tak, aby sme mohli chodiť pešo, užívať si pohľady na mesto a čerstvý vzduch. A veru, počas nášho výletu sme metro ani inú mestskú dopravu nepoužili ani raz. Náš hotel sa nachádzal neďaleko Porta Venezia, odkiaľ sa tiahne dlhá nákupná ulica Corso Buenos Aires, plná obchodov najznámejších značiek.
Nachádza sa tu tiež park s prírodovedným múzeom, v ktorom sme začínali naše rána. Na rohu „našej“ ulice sme si kúpili čerstvé foccace, pizzu, croissanty a kávu a všetko sme si vychutnali v parku na lavičke.
Pekárne „panetteria e pasticceria“ sú vždy naložené slanými aj sladkými dobrotami, z ktorých si neviete vybrať. Najradšej by sme ochutnali všetko, od pizze so zelenými olivami, cez rolky plnené nutellovým či pistáciovým krémom až po lákavo ozdobené mini koláčiky ku kávičke.
Z parku sme sa presunuli k bazilike San Babila, kde už začína ozajstné centrum. Dalo sa ísť buď priamo po ulici Corso Venezia, alebo si to cestou „strihnúť“ cez malebné úzke uličky, v ktorých sídlia veľvyslanectvá a butiky najdrahších značiek so svojimi umelecky aranžovanými výkladmi.
Nákupy v Miláne
Od baziliky San Babila sa tiahne ulica Corso di Vittorio Emanuele, ktorá vás dovedie až ku slávnej milánskej katedrále Duomo di Milano. Na tejto ulici sú samozrejme samé obchody s módou a niekoľko reštaurácií. Hneď vedľa katedrály sa nachádza historická nákupná galéria Vittorio Emanuele s prekrytou strechou a luxusnými obchodmi.
Je tu aj obchodný dom Rinascente, ktorý stojí za návštevu. Má asi 8 poschodí a každé je venované niečomu inému. Čiže jedno podlažie je celé venované kozmetike, kabelkám, topánkam, dámskej, pánskej, detskej móde, bytovým doplnkom a na najvyššom pochodí sa nachádzajú reštaurácie.
Práve tu sme si dopriali poobednú kávu priamo na streche Rinascente, odkiaľ sme mali luxusný výhľad priamo na strechy a vežičky katedrály, ktorá bola hneď vedľa. Atmosféru dopĺňali veľké citrónovníky v črepníkoch a rozmarín, ktorý zdobil každý stôl. Za 2 kávy tu zaplatíte do 10 €, takže pohoda.
Na tomto najvyššom podlaží sa tiež nachádzajú potraviny, čiže tu môžete nakúpiť typické talianske delikatesy. Na tomto obchodnom dome mám rada, že si tu môžem poprezerať každé poschodie a pokochať sa modelmi známych značiek bez toho, aby som liezla do ich malých luxusných butikov, ktoré sú predsa len určené pre inú klientelu. V Rinascente je všetko pekne na jednom mieste.
Kde sa najesť v Miláne
Myslím si, že ceny jedla v Miláne nie sú vôbec zlé (napríklad v porovnaní s Bratislavou). Dá sa tu samozrejme najesť luxusne, ale aj šetrnejšie. My sme si vždy dopriali dobrú večeru, počas dňa sme si skôr vychutnávali pouličné dobroty, či pizzu z pasticcerie.
Prvý deň sme sa rozhodli pre reštauráciu na ulici Via Dante, ktorá je smerom od Duoma ku ďalšej historickej pamiatke Castello Sforzesco. Keďže bol príjemný podvečer, sedeli sme vonku na vyhrievanej teraske s výhľadom priamo na Castello. Cena porcie cestovín sa tu pohybuje od 12 do 16€.
Čo nás ale trochu prekvapilo, je cena piva. Za prvé, veľké čapované pivo tu nemá 500 ml, ale 400 ml a stojí 10 €. V niektorých podnikoch malo zas veľké pivo 600 ml za rovnakú cenu. Najvýhodnejšie pivo sme našli práve v parku s prírodovedným múzeom, ktorý bol najbližšie k nášmu hotelu a cena 400 ml piva bola 5 €.
Nuž čo, dopriali sme si aj tak. Za Catellom Sforzescom sa nachádza veľký park s reštauráciou a stánkami, v ktorých sa tiež dá občerstviť za dobrú cenu. Keďže už bolo krásne jarné počasie, parky v Miláne boli plné domácich, ktorí sedeli na dekách, jedli, hrali sa či športovali.
Takéto teplé počasie si rozhodne pýta zmrzlinu, ktorú sme si dopriali niekoľkokrát. Poctivú, taliansku, famóznu. Samozrejme som neodolala zmrzline v tvare ruže, ktorá sa podávala s makrónkou navrchu. Vystáť si na ňu ten dlhý rad stálo zato.
Ostatné dni sme si na večeru zašli na Happy hour. Toto som si pamätala ešte z čias mojich štúdií v Miláne a radi sme to využívali. Happy hour majú vybrané reštaurácie zväčša od 18:00 – 23:00. Znamená to, že si kúpite drink (akýkoľvek z ponuky za 10 – 12 €) a k tomu máte k dispozícii veľký a bohatý bufet. Taliani to milujú.
Na Happy hour si treba zájsť ku kanálu Naviglio Grande. Od Duoma je to asi 15 minút pešo smerom na Porta Ticinese. Tu si potom môžete vybrať z niekoľkých reštaurácií, podľa toho, ktorá sa vám pozdáva. My sme si zašli na večeru na Happy hour 3 krát.
V ponuke bufetu nájdete napríklad cestoviny, lasagne, mäso, šaláty, zeleninu, olivy, šunky, syry aj dezerty. Výhodou Happy hour je nielen cena (za 11 € máte večeru aj drink), ale aj rozmanitosť. Aspoň ja osobne neviem zjesť veľa naraz. Napríklad s takým tanierom cestovín, aký sme mali v prvý deň som celkom bojovala. Na Happy hour si však môžem povyberať z každého rožku trošku a ochutnať tak rôzne dobroty naraz.
Ku kanálu Naviglio Grande sa oplatí vybrať aj poobede, resp. podvečer. Je to taký stretávací bod miestnych mladých, ktorí tu vysedávaju a popíjajú pivko. Pivko si tu môžete kúpiť priamo na tržnici, ktorá sa tu nachádza, kde vám ho aj rovno predavačky otvoria. Veľké flaškové (0,6 dcl) nás vyšlo na 2€. Posedeli sme si tu na slniečku cez víkend a sledovali, ako sa okolo prechádzajú nahodení Milánčania.
Niektorí na vychádzku vzali aj svojich domácich maznáčikov ? Na neďalekom moste stáli foodtracky s pouličným občerstvením, ktoré rozvoniavalo do okolia.
Výlet do Milána určite odporúčam v jarnom alebo letnom období, kedy si môžete vychutnať nádherné počasie, slniečko, zelené parky, rozkvitnuté centrum a prechádzky. Ja som tu strávila zimný semester, čiže jeseň a zimu, čo malo tiež svoje čaro. Síce bolo chladno a tiež pršalo, no pri dlhodobom pobyte to nevadí, pretože človek si užije aj veľa krásnych dní. Vyzdobené vianočné Miláno bolo proste nádherné. Na niekoľkodňový pobyt však rozhodne treba pekné počasie.
A prekvapenie na záver
Posledný večer nášho pobytu ma čakalo romantické prekvapenie – žiadosť o ruku. Večer, v parku, len my dvaja ? Nečakala som to teraz, a preto to bolo dokonalé: moment prekvapenia, romantika a výnimočná príležitosť (zásnuby v Miláne). Samozrejme, že sme to ešte oslávili drinkami v príjemnom podniku Mint Garden Café neďaleko nášho hotela, kde majú fantastické Jamaica Mojito.
❤️
???